hysterizuje nepravdepodobný elf Legolas v mojej inak najobľúbenejšej Jacksonovskej fikcii na tolkienovské motívy. Nie, Aragorn nevyzerá ako Viggo Mortensen a Legolas nie je tesne po puberte a nemá pocuchané nervy. Ale práve teraz sa mi hodí táto "quote", nečítaj ako "hláška" z filmového spracovania.
Ak človek vie, kto sú elfovia a vie akú majú moc a silu, povie si, ze "to iste" a necháva to ako daň režisérovej fantázii, lebo elf je práve preto viac ako človek, lebo do tejto situácie sa nemôže dostať.
Lenže...keď je v nej človek?
Lebo košeľa je bližšia ako kabát ako som bola poučená a ak si myslím, že česť má nejakú hodnotu, som minimálne staromódna. Čím viac človek klame, kradne a podvádza, tým je vyššie cenený väčšinovou spoločnosťou. Nevyšli z módy len útoky kamikadze, ale aj obyčajná solidarita, kolegialita, priateľstvo, dodržovanie zákonov či nejakého morálneho kodexu.
Legolas v tej scéne nevyzeral ako 500 rokov starý skúsený múdry a silný elf, ktorý pomáha smrtelníkovi, ale ako vydesený postpuberťák, čakajúci zázrak od dospelého bojovníka. Vtedy odo mňa dostal maximálne pohrdavý poloúsmev a zdrvujúcu kritiku.
A ako vyzerám ja? O niečo lepšie? Aragorn, oni všetci zahynú...alebo utečú.
Život nie je fantasy...A vedľa mňa nestojí žiadny elf ani skúsený bojovník.
Som sama.
