Hochwasser? Hoch Wasser!!

Autor: Zuzana Šubová | 8.6.2013 o 11:52 | (upravené 8.6.2013 o 18:54) Karma článku: 15,23 | Prečítané:  5595x

"Tak sme mali v Bratislave povodeň, paní Millerová." "Akúže povodeň?" "Veeelikánsku. 10,34 metra, päťstoročnú vodu..." "Fíha...a čo vytopilo?" Nuž skoro nič...

Dunaj je môj sused. Hoci pre väčsinu Bratislavčanov je to voda, cez ktorú občas prejdú autom, poprípade sa okolo nej prebehnú pri športovaní na hrádzi a ešte zdroj komárov v lete, pre mňa je to dobrý známy. Napriek poznaniu ťažko hovoriť o kamarátstve, lebo mať za kamoša taký živel je ako chovať v susedstve draka.
Môj revír je lužný les od mosta Apollo po Čuňovo. Vľavo od hrádze, vpravo od hlavného toku. Viem, kde rastie medvedí cesnak, kde kvitne záružlie, kde sú bobrie hrádze, kde hniezdia kormorány a odkiaľ vyvádzajú diviaky mladé. Je to miesto, ktoré čaká na svoj každodvoj-trojročný zátop, po ktorom nasleduje letné vyparovanie močiara. Aj tento rok.
Stretávam málo ľudí. Zopár psíčkárov, rybárov a kde tu podobný "euroveanegatívny" obzerač prírody. Krátko sa pozdravíme a mizneme si z dohľadu, lebo tento raj je len pre jednotlivca a dušu spriaznenú. So mnou miesto psa chodieva niektoré z detí.

Bol deň -2 vysokej vody na Dunaji 2013 a my sme sa túlali po lesíku "medzi mostami", keď zrazu po lesnej cestičke niekto prichádzal. Voda...bol to Dunaj. Hľadal si cestu síce von z koryta, ale medzi hrádzami. Tenký, na pohľad neškodný pramienok vody. "Vráťme sa..." Dobrá rada hodná groš - z opačnej strany cestičky bol rovnaký pohľad - voda. Tak sme si trochu zamočili topánky a vrátili sa na hrádzu, spoločne s párikom ježkov a akýmsi psom bez pána.

Voda stúpala ešte dva dni. Na mieste lesíka - polderu sa vytvorilo najprv jazero, potom vyložene bočný tok rieky, mizli známe orientačné body - kríky, vodomerače aj celé stromy, bazy a javory sa menili na mangrovovy prales...velká voda v lužnom lese.
A v tom čase si na opačnej strane rieky začali ľudia všímať, že máme v Bratislave rieku, že máme nábrežia, mosty. Ešte aj tá ruina starého mosta si užila svoje hodinky slávy, keď bola plná fotografov rôznych kvalít. Bratislavčania vstali od počítačov a vyrazili na prechádzky, hydrologická stránka shmú sa objavovala v históriách i diskusiách.

V tom čase vodohospodári, hasiči, záchranári tvrdo makali na tom, aby sme si nezaplávali ako tí ježkovia v  lužnom lese či smoliari v Passau či Dečíne. Novinári naopak zúfalo vyvolávali paniku a politici sa ukazovali v erárnych vetrovkách (nemajú na vlastné?). Ja som vychádzky do svojho revíru musela prudko obmedziť, jednak bol pod vodou a druhak ma tam nepustili, ale o to častejšie som chodila na most a sledovala hladinu podľa toho, ako intenzívne zaplavuje prístav či ako "hlboko" sú značky, ktoré sú normálne na násype vysoko nad hladinou. Občas sa ku mne pridal môj chlap. V deň 0 sme sa prechádzali po moste Apollo. Nálada bola sviatočná. Triumf ľudí nad veľkou vodou pripomínal oslavu hokejových medajlí. Nikto síce nemával slovenskými vlajkami, ale vlastenectvo bolo vzduté skoro tak vysoko ako ten kulminujúci tok. Vyhrali sme nad živlom! "Bratislava:povodeň 3:0", vykrikovalo nadšene moje malé dieťa.

A môj muž sucho poznamenal: "Cítim sa ako vo švajčiarskom vlaku."
Na môj nechápavý pohľad vysvetlil: "Všetko funguje, profesionáli to zvládajú a my si to môžme v bezpečí užívať." Naozaj...všetko fungovalo - ako tie švajčiarske železničné hodinky.

Zhodnotenie veľkej vody 2013 mojim puberťákom: "My sme tu doma, nie povodeň".
Asi tak. Slováci zvládli živel. Vyhrali nad prírodou. Možno to neuspokojilo krvi(vodo)lačných novinárov, ktorí  túžili po miliardových škodách a nejakých tých mŕtvych (aspoň krtkoch), neuspokojilo to panikárov, ktorí rozmiestňovali vrecia s pieskom dva kilometre od Dunaja, zúrivých týpkov, čo by Bratislavu spláchli až do Čierneho mora, dokonca ani psychopatov, ktorí sa v rozvodnenom toku chceli okúpať...

...ale nič zlého sa nestalo. Že dík, všetkým profíkom s veľkým P, ktorí zabezpečili, že sme síce mali "hochwasser" ale nie "überflutung", že voda bola síce vysoká, ale medzi hrádzami a v poldroch, že sme nemuseli ako v holandských rozprávkach držať hrádze rukami. Ste fakt dobrí. A som na vás hrdá.

Bodaj by som mala častejšie dôvod byť hrdá, že žijem na Slovensku a že to tu funguje.

"Hoch" v preklade znamená aj prípitok. Takže pripíjam čistou vodou z vodovodu na veľkých veľkej vody 2013 v Bratislave - v deň +2, keď to v lesíku začína vysychať. Dunaj je už zas pre väčšinu len miesto, na ktoré sa pozerá z kaviarne, prechádza sa cezeň po moste autom alebo sa popri ňom tvoria športové výkony.

Za pár rokov:"Spomínate si, kam až siahala v 2013tom voda? To bol najvyšší nameraný stav Dunaja za 500 rokov..."
"Ani nie...to bolo vtedy, keď naši vyhrali majstrovstvá Európy v protipovodňovej ochrane? "

Máme pri dome skoro skroteného draka.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Maďari si nemajú z čoho vyberať, preto prežíva Bugár

Maďarskí voliči sú čoraz apatickejší a hľadajú alternatívu.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?