Vyplytvaná generácia

Autor: Zuzana Šubová | 6.7.2013 o 8:55 | (upravené 6.7.2013 o 17:55) Karma článku: 18,28 | Prečítané:  6582x

Stáročia sa ťahá fňukanie v reále každej generácie o tom, že "prečo práve oni". Ani veľmi nezáleží na storočí či okolnostiach. Od "wertherovcov" po xx "stratených" generácií, nezávisle na tom, či ich naozaj zdecimovala nejaká vojna, kríza či epidémia alebo sa im len nedostalo dostatočne vysokých vreckových a dovoleniek pri mori. Vždy sa nájde niekto, kto tú svoju generáciu v záchvate endo či exogénnej depresie bude považovať za nešťastnú a bude mať preto pádnu argumentáciu.

V podobnom záchvate som sa pozrela na generáciu "svoju". Máme sa v podstate fajn. Materiálne rozhodne oveľa lepšie než pred 20 rokmi, ked sme si rozbijali svoje naivné hlavy v snahe nebyť ako svoji vlastní rodičia pasívne čakajúci "až to padne" na svojich chatách s pestovanou záhradkou potichu pospevujúc protestsongy pri ohníčku s pohárom piva, "aby susedia nepočuli".

Keď som bola malá, dostávala som od mamy na svoje "chcem" stereotypnú odpoveď "a ja chcem mercedes". Dostupnosť mercedesu pre moju mamu v jej štyridsiatke bola asi taká ako pre mňa víkendový výlet na Floridu - čže čiste teoretická. A ja som to nenávidela. Bola som presvedčená, že to čo chcem aj dokážem. A veruže nás bolo viac.

Túžba pozdvihnúť spoločnosť, "niečo" urobiť pre druhých, zmeniť tvár mesta, politiky, vzťahov či úroveň svojej práce z nás priam syčala. Chceli sme niečo robiť pre druhých. Ako krabička zápaliek s hlavičkami vedľa seba. Stačí jedna zapálená a vzbĺknu všetky. Hm. ChceLI.
Ako z každej generácie sa vyčlenilo pár tých, čo sa vyznajú a šli v presných šľapajách tých, čo sa vyznali. V idealistických časoch som si myslela, že majú problém sa ráno pozrieť do zrkadla na ten špinavý xicht...ale už viem, že sa oholia hladko či namakeupujú na pekne. A tí ostatní?

Tí, čo dvadsať rokov poctivo chodili voliť a zúrivo sa hádali o politike? Tí, čo trávili stovky hodín neplatených nadčasov v práci, "aby sa niečo zlepšilo"? Tí, čo naozaj verili, že treba priložiť ruku k dielu, aby ten ich svet bol celý nejak lepší?
Nuž ako tá škatuľka plná zápaliek s hlavičkami vedľa seba. Horeli, horeli...až vyhoreli.
Vyhoreli do mechanického vykonávania svojho zamestnania, do vlastnej záhradky a grilovačky s gitarou - Kryla už spievajú nahlas, lebo veď "vzkříšení mrtvých nehrozí" a...

...sú presne takí istí ako prisahali, že nebudú...ako ich rodičia. Vyhorení, rezignovaní a viacmenej vo vlastnej  subkultúre slobodní a spokojní. Len bohatší od nich o jednu skúsenosť. Nie je to "socíkom" a  je zbytočné čakať, kým "to padne". Nemá čo padnúť, je to v nás.

Tak sa nejak minula "novembrová" generácia idealistov. Vyplytvala sa a už sa len prizerá ako začínajú trieskať hlavou do toho múra ich deti.
Je jej škoda? Ťažko povedať. Chcela spoznať úspech v práci, spoznala mobbing, bossing a burn out. Chcela spoznať "slušnosť v politike", spoznala dokonalý kartel. Chcela spoznať krásu a slobodu, spoznala Vyvolených a Farmu. Chceli dávať a dávali. A minulo sa.
Tak ako skončí prvá láska. Nenávratne.

Snažili sme sa asi málo. Ale "našich" 20 rokov sa už minulo. Vlastne vyplytvalo. Ostala len zdedená a potvrdená skepsa. Nehovorte to mojim deťom, možno sa to podarí im... (ozvala sa posledná idealistická bunka).

Ozaj, nedáme posedenie pri ohníčku? Noci sú krásne teplé a rána tiché.
Neplytvajme aspoň životom v druhom polčase.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?