Dedičstvo

Autor: Zuzana Šubová | 8.8.2012 o 15:55 | (upravené 8.8.2012 o 18:11) Karma článku: 13,56 | Prečítané:  1128x

Ako každý rok koncom leta s deťmi vyraďujem hračky. Niektoré už rok ležia nedotknuté. Kategórie: Do školky, do čakárne, do Humany, do smetí.

Česacie koníky sú "nudné", formičky "už naozaj zbytočné, ako by som vyzerala na pieskovisku", omalovánky "si radšej niečo nakreslím sama", dominové a obrázkové kocky "to tu ešte máme?"...

ale niektoré si budúca druháčka bráni vlastným telom. Plyšáky "toho mám od..., ten si doniesla z..." Barbiny "keď prídu v zime kamošky", kuchynku a bábiky miminá (jedno či značkový Baby born alebo socialistický plaváček) "a s čím sa mám hrať?!!", angličáky veľmi emotívne "tie sú moje" (ba figu, zdedila ich  zopár ešte po mojom staršom bratovi).

Puberťáci sa tvária,že nie sú doma. Je mi jasné, že nie že by nič nevyhodili, ale predstava preberania hračiek jednu po druhej je neakceptabilná. Ale pri zmienke o vyhodení či vyradení lego primo, vyletia z izby ako nasolení.

"Tak to nie!!!! To musí ostať pre naše deti!!!"
Neberim to celkom vážne: "Pre ktorého deti? Ako si ho podelíte? " ironizujem.
"Pre prvorodené vnúča," hovorí Janko vážne ako u notára a
Betka inšpirovaná Poirotom  to dorazí: "To bude súčasť dedičstva".

 


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

KULTÚRA

Česi na objednávku vlády nikoho neuniesli, predbehli nás v inom

Českí filmári vedia, kde hľadať hrdinov.


Už ste čítali?