Smrť a nesmrteľní

Autor: Zuzana Šubová | 13.11.2016 o 13:52 | Karma článku: 4,21 | Prečítané:  287x

xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx

Sedím tu sama. Moja rezignovaná póza s hlavou v dlaniach nikoho nedojíma. 
Dôvodov bude viac. Jednak som sama - viď vyššie a druhak, keby tu niekto bol, určite súcit nevzbudím. Som zánik a zmar bez konca, kto by ma ľutoval? Beriem všetko a nedávam nič. 
V opustenom kúte cintorína pohlcuje brečtan storočné hrobky. Každá má síce otvorené okienko, ale upíri sa zhnusene odsťahovali, neradi ma vidia. Potrpia si na svoju stavovskú pýchu nesmrtelných a pohľad na mňa im pripomína, že to nie je pravda. Zaliezli niekam, kde sa môžu vyťahovať na ľudí a nič im neevokuje vlastnú pominuteľnosť. 
Nikto nie je nesmrtelnejší ako ja. Moja sila je až nudná a moje bohatstvo nevyužitelné. Vlastním všetko a všetkých, ale čo s tým? Milujem svoje personifikácie. Som jazdec apokalypsy, som kostra s kosou, som to nepochopitelne  opustené dievča na lavičke v cintoríne.

 

Spoznal som ho. Sedel v lavici katedrály ako bežný turista, očividne sa nemodlil, len vnímal. To isté čo ja. Návrat. Už tu bol, to bolo jasné. Nehlásil som sa k nemu, nechcel som počuť jeho príbehy. Je nás na svete málo, vlastne chvalabohu. Vyzeral tak na 40 - 50 rokov i životov. Nie ľudských. Tých našich životov, okruhov nesmrteľných. Sme bludní - rozhodne nie lietajúci - Holanďania sveta. Teda Holanďania...nutnosť

každých 30 až 80 rokov sa meniť, z nás robí dokonalých svetoobčanov. Za svoj život som bol Rimanom i Germánom, Rusom i krymským Tatárom, Benátčanom či Bavorom. Za 50 rokov sa naučíš i remeslo i reč. Len potom musíš zdôvodňovať svoje zmiznutie. Na začiatku som bol naivný, bral som bremeno nesmrteľnosti ako dar. Lenže čo robiť, keď tvoja žena starne, tvoj syn pomaly vyzerá starší ako ty a susedia si začínajú všímať, že si sa už roky nezmenil. Prvé zmiznutie mi lámalo srdce. Tá priepasť bola hlboká, moje telo sa nikdy nenašlo. No bodaj by aj, veď som s ním putoval ďalej a ďalej svetom i časom. Ešte párkrát som to nazval novým životom. Ale to naozaj nie je život. Je to putovanie a spoznávanie bez konca. Niektorí to pochopili skôr. Prestali sa držať mena, národnosti, náboženstva, remesla. Alebo presne naopak. Jeden z nás sa 400 rokov nechal najímať na rôzne lode. Objavoval nové kontinenty, bojoval v rôznych bitkách, lovil ryby i vozil poštu. Prosto skúsený námorník od Santa Marie až po Titanic. Iný sa nedržal mena, ale remesla a bojoval v toľkých armádach, že ma i jeho znudilo už len ich vypočítanie. Veď ktorému veliteľovi by sa nehodil viacmenej nezraniteľný vojak so skúsenosťami s mečom, kopijou, puškou i samopalom. Ja som bol niekoľko storočí mníchom. Maximálne praktické krytie pre nesmrteľného s obrovským potenciálom spoznávania.
Zaregistroval ma. Ak som mal akúkoľvek pochybnosť, jeho pohľad bol starý ako tá katedrála. Miesto, ktoré ostáva nemenné aspoň v svojich základoch. Lebo my sme základ. Spodná vrstva, makadam tohto sveta. Všetko sme si povedali pohľadom. Pôjdeme každý ďalej. Až kým nestretneme smrť. Smrť.

Prešiel popri mne. Dívala som sa na druhú stranu. 
Prešla popri mne. Ani som si ju nevšimol.

 

Smrť a nesmrteľný.
 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Španielska polícia zastavila druhý útok, zabila päť útočníkov

O útok sa pokúsili v pobrežnom mestečku Cambrils južne od Barcelony.

SVET

Teroristi zaútočili v Barcelone, zahynulo najmenej 13 ľudí

Dodávka vrazila do davu ľudí v centre mesta. K útoku sa prihlásil Islamský štát.


Už ste čítali?